Zemplínska dedina Trnávka vznikla v 13.storočí pri riečke rovnakého názvu, od ktorej prevzala aj svoje slovenské pomenovanie. Jej zakladateľom a prvým vlastníkom bol s najväčšou pravdepodobnosťou zeman Pavol Horvát.
Prvá písomná zmienka o nej sa zachovala z roku 1308. Časť dediny patrila neskôr k sečovskému panstvu šľachticov Bokšovcov a druhá časť sa dostala do majetku Drugetovcov z Humenného.
V novoveku boli feudálnymi pánmi Trnavky aj ďalšie šľachtické rody. Inak to bola vždy relatívne menšia dedina.
Jej obyvatelia sa venovali prevažne poľnohospodárstvu a v posledných storočiach aj ovocinárstvu.
Pečať
Činnosť obecnej samosprávy bola pôvodne veľmi jednoduchá a vykonávala sa takmer výlučne ústnym spôsobom. Až v druhej polovici 18.storočia v súvislosti s urbárskou reguláciou a ďalšími reformami osvietenských panovníkov sa zvýšili požiadavky na písomnú administratívu. S ňou sa priamo spájala potreba overovať príslušné hlásenia, listy a ďalšie úradné dokumenty obecnou pečaťou. A tak si predstavitelia Trnavky dali v roku 1786 vyrobiť pečatidlo so znakom, ktorý si zvolili ako symbol obce. Podobu tohto pečatidla a na ňom vyrytého znaku poznáme podľa zachovalej pečate.
Jej popis je nasledujúci:
V kruhopise sa nachádza majuskulný maďarský variant názvu Trnavky TARNOKA., za ním písmeno A:, čo je latinská skratka pre slovo anno, t.j. roku, a potom letopočet 1786. Pre znak je vymedzený priestor v strede pečate, ktorý však v dolnej časti vykrajuje aj časť z medzikružia. Samotný znak tvoria z piesočnatej pôdy vyrastajúce tri listnaté stonky zakončené troma guľovitými okvetiami. Tieto tri kvety sú ohľadom na obmedzené umelecké schopnosti a majstrovskú zručnosť kovorytca, ale aj vzhľadom k objektívnym potrebám sfragistiky a heraldiky značne schematické. Napriek tomu ich možno interpretovať ako ružičky.
Erb
Vychádzajúc z uvedeného poznania a s prihliadnutím na ustálené zásady erbovníckej tvorby a heraldické zvyklosti navrhlo sa, aby historický symbol Trnavky zachovaný na pečati z roku 1786 bol dotvorený do konečnej podoby erbu tak, že v polokrúhlom (pozdnogotickom) striebornom (bielom) štíte budú zo zlatej (žltej) mierne zaoblenej piesčitej pôdy vyrastať tri zelené listnaté stonky zakončené troma malými (päťlistovými) červenými heraldickými ružičkami so zlatými (žltými) semenníkmi.
Vlajka
V nadväznosti na navrhnuté usporiadanie heraldických tinktúr tvoria obecné farby spolu červeno-žlto-zeleno-bielu štvorkombináciu. Z nej bola podľa ustálených vexilologických zásad zostavená aj vlajka Trnavky. Jej presnú štruktúru učila pri zápise do Heraldického registra Heraldické komisia Ministerstva vnútra SR.
Navrhovateľ Prof. PhDr. Leon Sokolovský, CSc., je presvedčený, že navrhovaný erb Trnavky mal nádej na odborné schválenie a oficiálne prijatie ako aj verejné rozšírenie a získanie si obľuby a rešpektu u miestneho obyvateľstva (bol schválený).
Obsahuje totiž znamenie, ktoré vychádza z približne 220-ročnej, ba možno aj staršej histórie obce. Je teda svojím spôsobom odkazom predchádzajúcich generácii tunajších obyvateľov pre ich dnešných ale aj nasledujúcich potomkov.
